O mnohorakosti života…

Duchovné zákonitosti ovplyvňujú všetko a teda aj veci, o ktorých by sme to vôbec nepredpokladali. A tieto skryté duchovné zákonitosti, majúce hlboký dosah na celý náš život sa prejavujú aj v niečom takom vyslovene svetskom, ako sú komunálne voľby.

No a keďže duchovné zákony sú skryté a neviditeľné, ich účinkom je podrobené to skryté a neviditeľné v nás. Čiže naše myšlienky, naše city a všetky naše vnútorné pohnútky.

A práve z tohto uhla pohľadu sa pozrime na nedávne komunálne voľby, v ktorých kandidovali stovky záujemcov na posty poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i na posty starostov a primátorov. Pri tomto enormne vysokom záujme o pozície v samospráve však vyvstáva oná už spomínaná, veľká a zásadná otázka a síce, aké vnútorné pohnútky týchto ľudí k tomu viedli? Či naozaj bolo ich jediným úmyslom hľadieť na záujmy svojich voličov, alebo či nemali nebodaj úplne iné úmysly? Či nebodaj nemysleli v prvom rade na svoj vlastný prospech? Či nemysleli na svoj vlastný profit a to či už finančný, alebo profit plynúci z určitej spoločenskej prestíže. Poznať tak vnútro ľudí, to by asi tie voľby dopadli úplne inak!

Áno, sú to práve vnútorné a skryté pohnútky, ktoré určujú celkový charakter pôsobenia poslancov, starostov a primátorov vo svojich funkciách po zvolení. Tie najtajnejšie, skryté vnútorné pohnútky, ktoré nemohol pred voľbami nikto vidieť sa totiž aj tak napokon prejavia počas volebného obdobia navonok, a to žiaľ mnohokrát tým najnegatívnejším spôsobom. Po čase sa totiž celkom otvorene a každému viditeľne ukáže, aké v skutočnosti boli skryté úmysly dotyčných, keď išli do volieb. A žiaľ, ako to už býva takmer pravidlom, ukáže sa, že tieto úmysly neboli najčestnejšie. Že boli zištné a zamerané predovšetkým na svoj osobný prospech.

V tejto skutočnosti sa skrýva všetka tragédia súčasného systému! Od najvyšších riadiacich orgánov spoločnosti až po tie najnižšie je totiž zvykom inak hovoriť a niečo iné skrývať vo svojom najhlbšom vnútri. Je totiž zvykom na jednej strane hovoriť o prospechu spoločnosti, avšak na druhej strane v skrytosti myslieť predovšetkým na svoj osobný prospech a na svoj osobný profit. A hoci napriek tomu, že do vnútra ľudí zatiaľ nevidíme, to čo tam skrývajú sa aj tak napokon časom vyplaví na povrch a na vonkajšom, reálnom jednaní dotyčného potom vidieť, na čo v skutočnosti myslel a aké boli jeho pravé zámery.

No a potom žiaľ opäť mnohí voliči spoznajú, že sa zase dali oklamať peknými rečami, ktoré slúžili iba na zastretie skutočných vnútorných úmyslov a na to, aby ich naivní voliči zvolili na ich posty. No a následné pôsobenie takýchto ľudí v ich funkciách potom celkom logicky vyvoláva iba nevôľu, nespokojnosť a hnev.

Aký spoločenský systém by bolo teda treba nastoliť a ako to vymyslieť tak, aby k podobným podvodom na voličoch viac nedochádzalo?

V minulosti sa to ľudia snažili riešiť zmenou jedného spoločenského systému na druhý. Aj u nás došlo nedávno k podobnej zmene, pričom však žiaľ i súčasný systém opäť prináša veľa nespokojnosti, rozčarovania a hnevu.

Podstata problému totiž nespočíva v zmene spoločenského systému, ale práve v zmene vnútorného prístupu ľudí, ktorý je v každom systéme tým najrozhodujúcejším.

To teda znamená, že ak sa onen skrytý vnútorný prístup ľudí nezmení, nebude ani to najdokonalejšie spoločenské zriadenie fungovať správne a ku spokojnosti všetkých.

Znamená to však zároveň, že súčasný spoločenský systém by vôbec nemusel byť taký zlý, keby boli čestnejšie, spravodlivejšie a ušľachtilejšie skryté vnútorne pohnútky ľudí v ňom. Lebo práve na kvalite tohto vnútorného prístupu ľudí ku všetkému okolo nich všetko stojí, alebo padá. V súčasnosti žiaľ skôr padá!

Znamená to teda, že akúkoľvek zmenu k lepšiemu nemožno nikdy vykonať čisto zvonka, ale vždy iba zvnútra. Vždy iba prostredníctvom vnútornej, duševnej premeny človeka!

Ak teda budú ľudia už vo svojom vnútri klásť dôraz na spravodlivosť a čestnosť, ak budú už vo svojom vnútri selektovať svoje myslenie a cítenie tak, že si ponechajú iba to čestné a spravodlivé a zavrhnú to nečestné a nespravodlivé, potom sa určite všetci postupne začneme mať lepšie.

Ak však ľudia vo svojom vnútri, na báze svojich citov a myšlienok nebudú podporovať iba tie čestné a spravodlivé, ale naopak rozvíjať tie nečestné a nespravodlivé a vedome s nimi kalkulovať, môže prísť hoci aj ten najdokonalejší spoločenský systém, lepšie nebude nikdy.

A tieto zákonitosti sa netýkajú len ľudí, uchádzajúcich sa o posty v samospráve, ale týka sa to úplne každého z nás. Úplne každého práve na tom mieste a v tej spoločenskej pozícii, v akej sa on osobne nachádza.

Ale vráťme sa späť k politike a k spravovaniu vecí verejných a skúsme si definovať, aký optimálny vnútorný postoj by mali v sebe prechovávať ľudia, ktorí majú ambíciu pôsobiť v samospráve. Títo ľudia by si mali uvedomiť, že vládnuť neznamená nič iného, ako slúžiť celospoločenskému dobru. Znamená to pôsobiť v záujme toho najširšieho celospoločenského dobra!

Presadzovanie prospechu určitých záujmových skupín, alebo dokonca prospechu seba samého nad prospech celku a celospoločenského dobra je však morovou ranou dnešnej spoločnosti! Je to jed, otravujúci spoločenský život, vzbudzujúci nevôľu, hnev a rastúcu nespokojnosť.

Nízky hodnotový systému ľudí v politike devastuje túto spoločnosť! Devastuje ju nízky hodnotový systém celého obyvateľstva vo všeobecnosti, pretože práve toto je základná platforma, z ktorej všetko vyrastá.

Lebo z národa nízkych vnútorných hodnôt môže povstať iba politická reprezentácia nízkych vnútorných hodnôt a následne práve tomu zodpovedajúca kvalita spoločenského života, ktorá túto všeobecnú nízkosť hodnôt úplne viditeľne odráža.

Nijaký národ preto nemá právo nadávať na svoju vlastnú politickú reprezentáciu na všetkých jej stupňoch, pretože ona je iba odrazom jeho samého. Je zrkadlom jeho samého!

Aké totiž vnútorné hodnoty v sebe národ nesie, presne takých vnútorných hodnôt je aj jeho reprezentácia. Veď v podstate ani iná byť nemôže!

Ak sa preto nezmenia práve tieto vnútorné hodnoty, ak už na báze svojho myslenia a cítenia nebudeme podporovať jedine to dobré, spravodlivé, čestné a ušľachtilé, potom sa nezmení vôbec nič! Potom môžeme zvoliť kohokoľvek a meniť spoločenské systémy akokoľvek, vždy to bude iba zlé a nikdy nie dobré.

Preto každý národ, ktorý sa chce mať lepšie nech pracuje na vnútornej zmene seba samého. Ak tak totiž neučiní, jeho vlastná politická reprezentácia, ktorá z neho vzíde, mu dá potom na vlastnej koži pocítiť všetku nízkosť jeho vlastného, vnútorného hodnotového systému.