O mnohorakosti života…

Jedného letného dňa som sa prechádzal po meste plnom ľudí v modrých tričkách. Pripravovali sa na štart „Behu pre život“. A tento pohľad na množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli urobiť niečo pre svoje zdravie vo mne vyvolal sériu nezvyčajných asociácií. Veľmi nevšedných, ba až poburujúcich asociácií pre všetkých, ktorí sa pozerajú na život iba z čisto hmotného hľadiska, avšak celkom logických a pochopiteľných pre každého, kto dokáže vnímať realitu z hľadiska duchovného.

Všade okolo nás môžeme vidieť mnohé snahy o zdravý životný štýl. Ľudia športujú a upevňujú si svoju fyzickú kondíciu, snažia sa zdravo stravovať a aktívne sa zaujímajú o to, čo je prospešné ich zdraviu. Nie je v tom samozrejme nič zlého, avšak predsa tu len vyvstáva jedna zásadná otázka. A síce ako, akým spôsobom a k akému účelu dokážu využiť potenciál svojho zdravia a výbornej fyzickej kondície? Lebo zdravie a dobrá kondícia majú byť predsa iba určitým predpokladom k tomu, aby človek mohol dosiahnuť plnosti života. Aby prežil svoj život naplno!

A hoci väčšina zdravých a vitálnych ľudí tohto sveta má dojem, že svoj život skutočne prežívajú naplno, z duchovného hľadiska sa to ľudsky chápané „naplno“ javí ako prázdnota, plytkosť, povrchnosť a bezobsažnosť. A preto by bolo práve z tohto duchovného hľadiska pre tisíce ľudí omnoho lepšie, keby ich postihla nejaká choroba. Choroba, ktorá by ich donútila zaoberať sa otázkami, týkajúcimi sa hlbšieho zmyslu života. Bolo by to pre nich omnoho lepšie, ako keby prežili svoj život v zdraví a dobrej kondícii bez toho, že by si takéto otázky vôbec niekedy položili. Potom by totiž neprežili svoj život vo všeobecnej povrchnosti a plytkosti tak, ako je to dnes zaužívané.

Lebo z duchovného hľadiska, a teda z hľadiska skutočného záujmu ľudskej bytosti je omnoho lepšie, ak hoci i prostredníctvom choroby prídeme k poznaniu pravého zmyslu života a s ním spojených pravých hodnôt, ako keby sme boli celý život zdravými a fyzicky vitálnymi, avšak bez toho, že by sme mali potrebu dopracovať sa k hlbším pravdám o vlastnom bytí.

A práve v tomto paradoxnom fakte sa skrýva všetká relativita ľudského úsilia o zdravie a zdravý životný štýl, ktoré sa stávajú samoúčelnými, ak nesmerujú k tomu, k čomu by mal život každého z nás smerovať. A síce, k hlbokému pochopeniu a naplneniu skutočného zmyslu jestvovania! Lebo paradoxne, práve k tomuto cieľu primäje súčasného človeka skôr choroba, ako jeho dobrý zdravotný stav a dobrá kondícia. Táto zarážajúca okolnosť je z duchovného hľadiska jedným z ťažko pochopiteľných zvláštností ľudskej povahy.

Preto ako výstraha pre všetkých, iba o zdravie tela usilujúcich ľudí, ktorí nehodlajú dať vlastnému životu hlbší zmysel znejú Kristove slová: „Čo ti bude človeče osožné, keby si hoci aj celý svet získal, ak uškodíš svojej duši?“ Čo bude človeku osožné, keby prežil hoci aj celý život v zdraví a výbornej kondícii, keby žil trebárs i dvesto rokov, ak nespozná a nenaplní pravý zmysel vlastného bytia?

A za takejto situácie sa potom môže ľahko stať, že ten, kto je chorý a jeho choroba ho donútila hľadať, nájsť a vykročiť na cestu naplňovania skutočného zmyslu vlastného bytia, že paradoxne takýto človek, hoci by aj zomrel mladý, by bol na tom z duchovného hľadiska omnoho lepšie, ako ten zdravý a dlho žijúci.

V zdravom tele, zdravý duch – hovorí známe úslovie. Toto úslovie však nie je správne, pretože vzniklo iba na základe ľudskej materiálnej obmedzenosti a nie z duchovného pohľadu na realitu. Toto úslovie totiž mylne tvrdí, že ak budeme usilovať o zdravie nášho tela, automaticky sa tým dostaví aj zdravie nášho ducha.

Duch je však duch a telo je telo! Každá z týchto dvoch zložiek osobnosti predsa potrebuje svoje. Tak, ako má telo svoje požiadavky, ktoré treba rešpektovať a napĺňať, presne tak ich má aj náš duch! Aj jeho požiadavky treba rešpektovať a napĺňať! Je preto nanajvýš mylné myslieť si, že ak uspokojíme požiadavky tela, ak telu doprajeme dostatočnú fyzickú aktivitu a vhodnú a kvalitnú stravu, že tým zároveň uspokojíme i požiadavky ducha. Že so zdravým telom budeme mať zároveň i zdravého ducha.

To je omyl! Každý, kto chce mať zdravé telo, musí oň dbať a tak isto každý, kto chce mať zdravého ducha, musí dbať o jeho potreby a požiadavky. Človek preto nemôže zanedbávať svojho ducha tak, ako je to dnes zaužívané a naivne si myslieť, že ak bude dbať o zdravé telo, bude tým automaticky zdravý i jeho duch.

Táto zákonitosť platí samozrejme aj opačne. Človek nemôže napĺňať iba potreby svojho ducha a podceňovať potreby tela, pretože by si tým predsa pílil konár sám pod sebou. Lebo jeho telo by chradlo a duch by strácal pevnú životnú oporu, ktorú mu telo v hmotnom svete poskytuje.

Avšak takéto prípady sú v súčasnosti ojedinelé. Sú výnimkami, pretože v súčasnosti je to úplne naopak. Dnešní ľudia sú totiž iba ľuďmi telesnými, ktorým absolútne chýba rozvinutie duchovnej zložky ich osobnosti. Dbajú síce na svoje telo, ale ich duch chradne!

Ak sú teda šport, zdravý pohyb a vhodná strava potrebnými pre zdravie nášho tela, čo je potrebné pre zdravie nášho ducha? Ako má človek rozvíjať svojho ducha a dať mu to, čo potrebuje skôr, ako ho k tomu donúti nejaká choroba, alebo nejaká iná osobná katastrofa v jeho živote?

Človek musí dať svojmu duchu rovnako, ako svojmu telu primeraný duchovný pohyb a kvalitnú duchovnú potravu. Oným duchovným pohybom je snaha človeka o poznanie najhlbších súvislostí vlastnej existencie. Snaha o hľadanie poznania skutočného a pravého zmyslu nášho života. Snaha o získanie odpovedí na základné existenciálne otázky a síce, kto ako človek som, odkiaľ prichádzam a kam smerujem? Aká je moja úloha a moje poslanie v tomto stvorení?

Ak človek vo svojej úprimnej snahe vyvinie takýto vnútorný duchovný pohyb, práve na základe neho sa mu potom dostane zodpovedajúcej duchovnej potravy, ktorá nasýti jeho ducha. Dostane sa mu možnosti načerpať duchovnú potravu zo zdroja, ktorý mu dá uspokojivé odpovede na všetky jeho otázky. Onou duchovnou potravou je teda duchovné poznanie, prostredníctvom realizácie ktorého bude môcť správnym a plnohodnotným spôsobom prežiť svoj život.

Vyviňme preto najskôr silný duchovný pohyb prostredníctvom vážnej a úprimnej snahy o poznanie pravého zmyslu nášho bytia. A prostredníctvom neho sa nám potom dostane pravej duchovnej potravy, ktorá nasýti a naplní nášho ducha.

Dajme telu, čo potrebuje telo! Dajme však tiež duchu, čo potrebuje duch! Dajme cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, či je Božie! Dajme hmote, čo je hmotné a duchu, čo je duchovné! Dajme telu pre jeho zdravie primeraný pohyb a kvalitnú, vhodnú potravu a dajme zároveň i duchu primeraný duchovný pohyb, prostredníctvom hľadania odpovedí na otázky skutočného zmyslu nášho bytia. Na základe takéhoto duchovného pohybu nám bude dopriate načrieť do žriedla pravej a nasycujúcej duchovnej potravy. Duchovnej potravy, ktorá dá plnosť a plnohodnotnosť celému nášmu bytiu!

Pamätajme teda, že v zdravom tele automaticky neprebýva aj zdravý duch! Pamätajme, že rovnako, ako usilujeme o zdravie tela musíme usilovať i o zdravie ducha. Inak totiž ostaneme poloľuďmi tak, ako doposiaľ. Poloľuďmi so zdravým telom, avšak chradnúcim, zakrpateným a pomaly umierajúcim duchom. Duchom, ktorému chýba zdravý duchovný pohyb a bez neho i osviežujúca a životodarná duchovná potrava.