O mnohorakosti života…

Celý vesmír funguje na základe určitých objektívnych zákonov. Týmto zákonom je podrobené všetko a teda i človek samotný. A keď hovoríme že všetko, znamená to že i náš vlastný vnútorný život. Čiže každý náš cit, každá naša myšlienka, ale i každé naše slovo a čin. Nič, absolútne nič čo sa nachádza vo vnútri tohto univerza nestojí mimo jeho zákonov ale naopak, plne a bezvýhradne im podlieha.

No a povinnosťou človeka, ako bytosti žijúcej v hraniciach univerza je naučiť sa chápať toto zákonité dianie a dostať sa s nim do súladu. A to i v tak jemných veciach, ako je naše pociťovanie a myslenie. Ak sa o to totiž nebudeme usilovať, nebudeme s týmito zákonmi v súlade, musí nás to skôr či neskôr uvrhnúť do bolesti a spôsobiť nám to škodu.

Napríklad iba ľudia samotní museli vlastným pozorovaním prírody zistiť, kedy treba siať, aby mohli zožať úrodu. Ak by nezasiali v pravý čas, ak by to či už z neznalosti alebo ľahostajnosti ignorovali, nič by sa im samozrejme neurodilo a oni by museli trpieť hladom, alebo dokonca zomrieť.

Poznanie a prispôsobenie sa zákonitému prírodnému dianiu prináša teda ľuďom prospech a naopak, ich neznalosť a ignorovanie im musí priniesť škodu, strádanie, alebo sa to môže dokonca stať aj ich záhubou.

No a tento jednoduchý princíp fungovania uvedených prírodných zákonov treba iba zovšeobecniť na celkové pôsobenie Zákonov univerza, ktorým nie je podrobený nie len náš vonkajší fyzický svet, ale rovnako bezvýhradne i náš vnútorný život, čiže naše myslenie, cítenie, ako i všetky vonkajšie prejavy našej osobnosti a to reč a viditeľné činy.

Ak sa teda učíme poznávať Zákony univerza a v pozitívnom zmysle prispôsobujeme ich účinkom svoje cítenie, myslenie reč i jednanie, musí nám to priniesť iba šťastie, spokojnosť, radosť a mier.

Ak ale tieto Zákony ignorujeme, hoci len v našom cítení alebo myslení, ale trebárs aj v našej reči a jednaní, musí nám to priniesť zlo, utrpenie, biedu a napokon, ak sa v tom nezmeníme, dokonca i záhubu.

Mali by sme si byť preto vedomými toho, že nič k nám neprichádza náhodne. Svojvoľnosť osudu neexistuje! To, čo sme nútení v súčasnosti prežívať je len nevyhnutným dôsledkom príčin, ktoré sme kvalitou svojho myslenia a cítenia, ako aj svojej reči a jednania vložili do súkolesia Zákonov univerza. No a práve na základe najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho z nich, a síce Zákona spätného účinku sa ku nám vracia presne to, čo sme do stvorenia vložili. Ak to bolo dobré, vracia sa nám dobro. Ak to bolo zlé, vracia sa nám zlo. Aká bola teda sejba našich myšlienok, citov, slov a činov, presne takého druhu bude aj naša žatva. Je to spravodlivé až do tých najmenších detailov.

Ak sa pozrieme na jednotlivé ľudské osudy i na tragické udalosti globálneho, celosvetového významu, ak sa pozrieme na všetko, čo ku nám prichádza a ešte len bude prísť majme odvahu uvedomiť si, že to všetko je len žatvou toho, čo sme siali. Majme odvahu priznať si svoje chyby a nájdime si čas, aby sme pochopili, v čom sme jednali zle a nesprávne. A napokon vzbuďme v sebe silu k tomu, aby sme sa zmenili. Aby sme zásadným spôsobom zmenili charakter svojho cítenia, myslenia, slovného prejavu a jednania tak, aby ku nám v budúcnosti už nič zlého nemuselo prísť.

Ak sa totiž my ľudia ako jednotlivci a napokon i ľudstvo ako celok neodvrátime od svojich nesprávnych ciest, ak nezačneme jednať v zohľadnení neomylne pôsobiaceho Zákona spätného účinku, nebudú môcť títo jednotlivci, ani celé ľudstvo očakávať nič dobrého. Budú totiž môcť vždy očakávať jedine žatvu svojej vlastnej sejby.

Mali by sme preto už raz konečne spoznať nevyhnutnosť nášho podriadenia sa Zákonom univerza, aby naša žatva mohla byť vždy iba dobrá a aby k tomu, čo je ako výstraha uvedené v posledných statiach Biblie nemuselo tu na zemi nikdy dôjsť.

Alebo aspoň, aby tieto Bibliou avizované udalosti, ak k nim pre ľudskú nevôľu rešpektovať Zákony univerza predsa len nakoniec dôjde, nemuseli mať pre nás až také tragické a zničujúce dôsledky. Našou včasnou premenou k lepšiemu môžeme totiž zlomiť ich hrot.