Kristus a jeho málo príjemné slová

3. januára 2015, helvetius, Nezaradené

Nie všetko, o čom hovoril Kristus znie ľuďom príjemne. V evanjeliách sú zaznamenané mnohé výroky, ktoré rozhodne príjemnými ani zďaleka nie sú. V tom spočíva ich neobľúbenosť. V tom spočíva určité vyhýbanie sa im, či už zo strany duchovných pastierov, veriacich, ale v podstate všetkých duchovných ľudí vo všeobecnosti. V tomto smere sa rozprestiera čosi, čo možno nazvať opatrným mlčaním.

Tu je jeden z konkrétnych príkladov:

Istý človek si vo svojej záhrade zasadil strom a čakal, kedy mu prinesie ovocie. Čakal niekoľko rokov a stále nič. Keď ho už prešla trpezlivosť, prišiel k záhradníkovi a riekol: vytni ho, veď načo darmo využíva zem.

Záhradník však odvetil: pane, počkaj ešte rok, dobre ho pohnojím, okopem a ak do roka nezarodí, potom ho dáš vyťať.

O čom nám hovorí toto podobenstvo? Je to obrazné vyjadrenie celkom konkrétneho diania, ktoré prebehne vo stvorení.

Človekom, ktorý zasadil do svojej záhrady strom je Stvoriteľ. Stromom je človek a záhradou stvorenie. Stvoriteľ daroval človeku vedomé bytie, umožnil mu žiť vo svojom stvorení a celé veky trpezlivo čakal na to, kedy „strom“ prinesie ovocie. „Ovocím“ je plné rozvinutie spravodlivosti, čestnosti, ušľachtilosti, dobrotivosti, láskavosti, ohľaduplnosti a ľudskosti v človeku.

V podobenstve sa teda hovorí, že Boh, ktorý stvoril človeka a umožnil mu vedomé jestvovanie vo stvorení od neho očakáva ovocie plného rozvinutia dobra. Podobenstvo však zároveň hovorí, že Stvoriteľ nie je ochotný čakať donekonečna, ale iba určitý čas. Že každý ním zasadený „strom“ jednoducho musí do určitej doby priniesť ovocie, pretože inak bude vydaný príkaz k jeho vyťatiu, aby darmo nevyužíval zem. Čiže aby už naďalej nemohol zneužívať k zlému láskyplnú možnosť svojho vedomého jestvovania vo stvorení.

Podobenstvo ďalej hovorí, že ľudia vo všeobecnosti nechcú a nemajú záujem prinášať dobré ovocie a že Stvoriteľ už z tohto dôvodu dal príkaz k tomu, aby boli všetky neplodné a neúrodné stromy z jeho záhrady vyťaté.

Kto je však onen záhradník, prosiaci Hospodina o zhovievavosť, na ktorého podnet bola lehota ešte o niečo predĺžená?

Tým záhradníkom je Božia Láska!

Boh je totiž vo svojej podstate prísny a spravodlivý. Avšak jeho časťou je i Láska. A táto Láska ešte na nejaký čas zadržala ruku jeho Spravodlivosti! Táto Láska prišla medzi ľudí v osobe Ježiša Krista a darovala im Slovo. Slovo im jasne ukazuje, ako majú myslieť, hovoriť a jednať, aby boli schopní priniesť v čo najrýchlejšom čase ovocie, očakávané od Stvoriteľa.

Ovocná záhrada plná stromov, ktorou je ľudstvo na zemi bola teda okopaná a skyprená Kristovým učením, aby už konečne priniesla Stvoriteľom očakávané a požadované ovocie čestného, ušľachtilého, spravodlivého a čistého človečenstva.

Tým, čo však musíme mať ustavične na zreteli je posledná veta Ježišovho podobenstva. Predniesol ju záhradník a tá veta znie: Pohnojím ho, okopem ho a ak do roka neprinesie žiadne ovocie, potom ho daj vyťať.

Lehota určená k tomu, aby ľudstvo prinieslo očakávané ovocie nie je teda nekonečná. Naopak, táto lehota, ktorá bola milostivým aktom Božej Lásky už raz predĺžená sa čoraz viacej približuje ku svojmu koncu. Blíži sa teda čas, kedy začnú byť vytínané všetky neplodné a neužitočné stromy z ovocnej záhrady s názvom Zem.

V záhrade budú smieť zostať iba stromy, prinášajúce ovocie. Takáto je totiž Vôľa Majiteľa záhrady. Ten v nej už viac totiž nechce trpieť neužitočné stromy. Stromy, ktoré z Lásky Božej dostali ešte poslednú šancu, ale nevyužili ju.

Nemyslime si teda, že tak, ako to všetko išlo doposiaľ to pôjde donekonečna. Nemyslime si, že nečestnosť, chamtivosť, sebectvo, bezohľadnosť, podvod, klamstvo, nečistota a neušľachtilosť, ktoré dnes vládnu na zemi sa tu budú rozťahovať neustále.

Len z veľkej Lásky Božej bol nám ľuďom ešte darovaný čas na premenu. Na premenu k lepšiemu!

Áno, Stvoriteľ je milosrdným, milujúcim, milostivým a trpezlivým, ale nikto nemôže jeho Lásku zneužívať donekonečna. Čas, ktorý nám bol až doteraz darovaný sme mali využiť k tomu, aby sme sa my sami stali láskyplnými, dobrotivými, čestnými a spravodlivými. Aby sme jednoducho priniesli požadované ovocie.

Ak však túto Stvoriteľom darovanú príležitosť správnym spôsobom nevyužijeme a budeme neustále skĺzavať k nečestnosti, nespravodlivosti, sebectvu, chamtivosti, bezohľadnosti, neušľachtilosti, nečistote, povrchnosti a neúcte voči Tvorcovi, čaká nás s najväčšou pravdepodobnosťou osud neplodného stromu spomínaného v podobenstve.

PS. Je treba zvlášť zdôrazniť, že tento text nemá spojitosť so žiadnou cirkvou ani náboženstvom. Hovorí iba o plnení, alebo neplnení požiadaviek Stvoriteľa voči človeku. A tieto požiadavky boli jasne formulované v Desatore, ako i v učení Ježiša Krista.

Nie je teda rozhodujúce, či je človek v nejakej cirkvi alebo nie. Rozhodujúce je, či vo svojom živote jedná a myslí v súlade s Kristovým učením.