O mnohorakosti života…

Ľudia dneška si zvykli sťažovať sa. Sťažovať na najrozličnejšie veci, dávajúc vinu za to, že sa nemáme tak dobre, ako by sme chceli politikom a ich klamstvu a zlodejstvu. Dávajúc to za vinu nedostatku práce, nedobrým pracovným podmienkam, nízkej mzde, kríze a ešte mnohým iným faktorom. Jednoducho koľko ľudí, toľko príčin a dôvodov, prečo sa nemáme dobre.

A akoby to nemalo konca, pretože niekto vidí príčiny všetkého zla v pravicovej politike a jej predstaviteľoch, iný zase v politike ľavicovej a jej zástancoch. Niekto v politike USA a štátov Európskej únie a iný vidí zase úhlavného nepriateľa všetkého pokroku v Rusku. Nadáva sa na poslancov a úradníkov, na primátorov a starostov, na policajtov, na banky, na finančné skupiny, pričom každý z nich nesie nepochybne určitý diel viny na tom, že sa nemáme tak dobre.

Ľudia jasne cítia a dennodenne prežívajú, že takým spôsobom, akým to funguje dnes to nie je úplne v poriadku, avšak vo vnímaní príčin tohto stavu sa ich názory rozchádzajú. A práve z toho dôvodu, že sa stále nenašla tá pravá a jediná skutočná príčina sa pomery stále čoraz viacej zhoršujú. A zhoršujú sa nie len u nás, ale aj z nášho pohľadu v blahobytnom a dobre fungujúcom západe, pričom svetu hrozí i napriek všetkým doterajším opatreniam nová finančná kríza.

Niečo tu musí byť zlé! Musí tu byť nejaká skrytá, neznáma príčina, ktorá dohnala svet do krízy a ktorá ďalej spôsobuje neustále zhoršovanie pomerov.

Čo je tou príčinou? Kde pramení všetko toto zlo?

Žiaľ, skutočná pravda bude pre mnohých neakceptovateľnou a neprijateľnou. Nebudú totiž ochotní akceptovať pravého vinníka. Skutočného vinníka, ktorým nie sú ani politici, ani finančné skupiny, ani banky, ale je ním napodiv prostý, obyčajný človek. Je ním každý z nás! Každý jednoduchý a obyčajný človek, ktorý je živiteľom, podporovateľom a udržiavateľom dnešného systému, založeného na osobnom egoizme. Založeného na preferovaní prospechu vlastného ja, a to hoci aj na úkor iných, ak to človeku môže priniesť osobné výhody a osobný prospech.

Áno, väčšina ľudí chce predovšetkým dobro a všemožné výhody hlavne pre seba samých. To je jadrom ich životného snaženia. Je ním dosiahnutie osobného prospechu, ktorý je pre nás rozhodujúci a to aj vtedy, ak ním nejako poškodíme niekoho iného a spôsobíme mu tým stratu. Náš osobný záujem je pre nás prvoradý a ak pri jeho dosahovaní oklameme, podvedieme a ošklbeme iného, mnohokrát to považujeme za vlastnú šikovnosť.

Priznajme si, že život priemerného, obyčajného človeka je vrchovato naplnený osobným egoizmom. Egoizmom, ktorý je vlastný takmer všetkým ľuďom. No a tí, čo sú v tejto oblasti najdôvtipnejšími a najšikovnejšími, tí sa dokázali vyšvihnúť na tie najvyššie miesta. Na najvyšších miestach spoločnosti, štátov a celého sveta sú majstri našich vlastných chýb. Sú majstri ľudského egoizmu, ktorí dokázali uplatňovanie tohto systému rozvinúť až takmer k dokonalosti. A v súlade s týmto princípom sa neustále snažia aj naďalej dosahovať predovšetkým svoj osobný prospech, a to za akúkoľvek cenu. Aj za cenu toho, že podvádzajú, klamú a ožobračujú ľudí, či dokonca celé národy. A to všetko má tendenciu čoraz viacej sa stupňovať. Preto sú bohatí stále bohatšími a chudobní čoraz chudobnejšími.

A celý tento systém môže fungovať len preto, lebo bežný, obyčajný ľudia sú jeho podporovateľmi. Lebo vnútorne uznávajú presne tento istý princíp. Princíp osobného egoizmu v dosahovaní prednostného práva osobného prospechu i na úkor iných, ak na to príde. Priznajme si, že väčšina ľudí koná presne takto i keď samozrejme v malom a v rámci svojich obmedzených možností. Tí hore, ktorí nám vládnu konajú to isté, ibaže vo veľkom. Oni v tom boli jednoducho „najlepší“ a preto sa dostali až hore. Nemohli by sa však hore udržať a zotrvať tam, ak by sme ich my tu dole nepodporovali. Ak by sme ich nepodporovali uznávaním rovnakých „hodnôt“.

Funkčnosť súčasného systému drží pri živote vnútorný súhlas a vnútorné súznenie väčšiny populácie. Toto súznenie spočíva v uznávaní princípu osobného egoizmu, spojeného s prípustnosťou dosahovania prospechu i na úkor iných.

Väčšina ľudí teda vnútorne schvaľuje systém, v ktorom žijeme. A „majstri“ toho, čo všetci schvaľujeme nám vládnu a ich vláda spôsobuje, že životné pomery sa stávajú čoraz horšími a neudržateľnejšími.

Ľudia však majú čo si zaslúžia! Vo svojom živote totiž prežívajú dôsledky práve tej „hodnoty“, ktorú sami uznávajú. A majstri tejto hodnoty im vládnu, kým oni ich uznávaním tejto hodnoty podporujú.

Ľudia v každodennom živote teda prežívajú iba dôsledky svojho vlastného egoizmu. To, čo sú nútení prežívať pre nich vytvoril egoizmus, ktorý uznávajú. Prežívajú to, čo pre nich vytvorili majstri ich vlastného hodnotového systému.

Ak si toto všetko uvedomíme pochopíme, že je v tom spravodlivosť, ktorá vyráža dych. Spravodlivosť, na základe ktorej ľudia trpia dôsledkom nesprávnych hodnôt, ktoré uznávajú a podporujú. A trpia preto, aby pochopili, že tieto hodnoty nie sú správne. Že práve nesprávnosť hodnôt, ktorým veria a ktoré uznávaj im spôsobuje všetko utrpenie a biedu. Utrpenie, strádanie a biedu, ktorých sa môžu zbaviť len vtedy, ak od „hodnôt“, ktoré ich spôsobujú ustúpia a začnú uznávať hodnoty úplne iné. Úplne opačné!

Ak teda je to v našom prípade osobný egoizmus, ktorý ničí človeka a ľudstvo, egoizmus, ktorý dovoľuje dosahovať osobných výhod a prospechu i na úkor iných, tak opakom tejto pseudo hodnoty, je osvietená zásada dbať pri každom úsilí o svoj osobný prospech v úplne rovnakej miere i prospechu iných. Nečiniť jednoducho nič, čo by prinieslo výhody mne samotnému, ale poškodilo by iného. Človek sa musí naučiť hľadieť pri všetkom svojom konaní na záujmy iných v rovnakej miere, ako na svoje vlastné. Toto je princíp, ktorý musí prijať za svoj každý človek, ktorý chce, aby bol jeho vlastný život už konečne krajším a harmonickejším. Toto je princíp, ktorého dodržiavaním prestaneme podporovať princíp nesprávny a tým ho prestaneme vyživovať a podporovať. A obluda egoizmu, doposiaľ živená miliardami ľudí tým začne postupne strácať na sile a vitalite. Začne slabnúť a jej hlavní predstavitelia začnú strácať pôdu pod nohami. A tým začnú slabnúť i prejavy zla, ktorým démon egoizmu ľudí utláča.

Jedine týmto spôsobom je možné zastaviť zlo a úpadok, ktoré sa vo svete čoraz viacej šíria. Svet musí už raz jednoducho pochopiť, že nikto nesmie kráčať k vlastnému šťastiu po chrbtoch iných. To je zvrátený princíp, ktorému uveril tento svet a ktorý tomuto svetu prináša krízy, nepokoje a biedu.

Nie, človek nesmie kráčať za svojimi životnými cieľmi po chrbtoch iných, ale naopak, má druhých podporovať. Má brať na nich a na ich záujmy rovnaký ohľad a ako na seba a svoje vlastne záujmy.

V týchto jednoduchých skutočnostiach je skrytá podstata! Podstata všetkého súčasného zla, ale a i podstata možného budúceho dobra. Jednotlivci, obyčajní jednoduchí a prostí ľudia rozhodujú o tom, kam kráča tento svet a v akých hmotných podmienkach budú musieť žiť. Ak budú aj naďalej žiť svojim malým a osobným egoizmom, budú podporovať egoistický systém, ktorého majstri nám budú vládnuť a ničiť nás.

Ak však prestanú živiť túto hydru a začnú byť sami ohľaduplnejšími a ľudskejšími k iným, začnú prihliadať na ich záujmy rovnako, ako na svoje vlastné, potom sa na vrchol spoločnosti budú môcť dostať majstri ich vlastných cností presne tak, ako sa teraz dostávajú na vrchol majstri ich vlastných chýb.

Potom však už ľudia nebudú mať dôvod nadávať na tých tam hore, ale naopak, budú si ich ctiť a vážiť. Všetko toto je totiž zákonitý a veľkou všemúdrosťou univerza riadený dej, na základe ktorého sa ľudstvu, ľuďom a jednotlivcom dostáva neúchylnej spravodlivosti. Neúchylnej spravodlivosti spočívajúcej v tom, že vždy sa im dostane presne toho, čo si zaslúžia.

Staňme sa teda dobrými a nesebeckými a príde k nám dobro preto, lebo si ho zaslúžime. Alebo zostaňme naďalej verní svojmu osobnému egoizmu a budeme žať zlo, biedu, utrpenie a krízy, pretože presne toto si zaslúžime.