O mnohorakosti života…

Ľudia väčšinou netušia, že ich osobnosť je uväznená v pasci. V pasci, nazývanej vlastné chcenie! Toto vlastné chcenie človek nasleduje, podvoľuje sa mu a snaží sa ho uspokojovať. Nevidí v tom nič zlé a väčšinou takýmto spôsobom prežije celý svoj život, nikdy nepoznajúc vlastnú malosť a obmedzenosť. Naše „ja“ sa nám stáva bôžikom, modlou a našim pravým celoživotným náboženstvom.

No a toto naše malé a milé „ja“ má vždy snahu vehementne sa oháňať právom na svoj vlastný názor a svoju slobodnou vôľu, neuvedomujúc si výraznú obmedzenosť takéhoto počínania. Neuvedomujúc si, že okrem neho jestvuje aj niečo Vyššie. Nejaká Vyššia Vôľa, ktorej uznaním a podriadením sa by so človek mohol povzniesť nad seba samého. Povzniesť nad svoje vlastné, malé a istým spôsobom obmedzujúce, vlastné „ja“.

Pre pochopenie toho, čo tým má byť povedané si uveďme tento príklad:

Medzi človekom a zvieraťom jestvuje všetkým známa, neprekonateľná priepasť druhovej rozdielnosti, ktorá nám môže aspoň vzdialene poslúžiť ako príklad k pochopeniu rozdielu medzi človekom a jeho Tvorcom. Rozdiel medzi človekom a jeho Stvoriteľom je však omnoho väčší, ako rozdiel medzi človekom a zvieraťom.

Ak sa ale malý pozemský človek so svojou slobodnou vôľou, ktorú nepochybne má, rozhodne dobrovoľne podriadiť Vôli Najvyššieho, týmto rozhodnutím zrazu prekročí začarovaný kruh svojho osobného, ľudsky vlastného chcenia. Prostredníctvom podriadenia svojho života a myslenia Vyššej Vôli získa novú, ďaleko vyššiu kvalitu bytia a stane sa skutočnou duchovnou osobnosťou. Namiesto doterajšieho služobníka vlastného „ja“ sa stane služobníkom Najvyššieho a verným správcom života vo stvorení.

Tak prekoná malosť a obmedzenosť svojho ľudského chcenia a začne vnímať, poznávať, myslieť a budovať všetko úplne po novom. Potom už totiž nebude také množstvo kontraproduktívnych sporov o tom, ako veci majú byť, pretože ľudia jednoducho budú vedieť, ako všetko v živote vyzerať má. Nie však podľa ich osobnej, vlastnej vôle, ale podľa Vôle Vyššej. V tom bude spočívať veľký a všeobecný celospoločenský konsenzus.

Zásadnou otázkou však zostáva, kto z nás je v súčasnosti tak ďaleko, aby všetko, čo sa hodlá vykonať, aby všetko, čo a hodlá vysloviť, či dokonca všetko, čo myslí a cíti konfrontoval s touto Vyššou Vôľou a skúmal, či je to s ňou v súlade? Veľkou otázkou zostáva, koľko ľudí vôbec vie o tejto možnosti prekonania obmedzenosti svojho malého, osobného „ja“ a koľko z tých, ktorí o tejto možnosti vedia sa podľa toho aj naozaj snaží riadiť?

Žiaľ, veľmi málo je tých, ktorí sa nesnažia stavať iba na svojich vlastných, osobných pocitoch a názoroch. Pre ktorých nie je ich jediným božstvom ich „ja“ a ktorí sa snažia čo najviac eliminovať svoje osobné, vlastné chcenie a podriadiť ho veľkému chceniu Najvyššieho.

Ak by sa ale podobný postoj stal životným postojom všetkých ľudí, alebo aspoň väčšiny z nich, museli by sa medzi nimi ako mávnutím čarovného prútika stratiť všetky nedorozumenia, pretože pre každého by bola rozhodujúca iba jedna, jediná Vôľa. Veď nakoniec, čo iného znamenajú už 2000 rokov známe, ale doteraz nepochopené slová: Buď vôľa Tvoja! Ako v nebi, tak i na zemi!

Nebo je totiž preto nebom, lebo sa v ňom absolútne všetci riadia Vôľou Najvyššieho a jeho Zákonmi. A zem je preto zemou so všetkými jej obrovskými problémami, lebo jej obyvatelia sa riadia svojim vlastným „ja“, ktoré nám práve prostredníctvom týchto hromadiacich sa problémov ukazuje svoju malosť a nedostatočnosť.

Buď vôľa Tvoja! Ako v nebi, tak i na zemi! Tieto slová znamenajú nasledovné: je chcené, aby Vôľa Najvyššieho a jeho Zákony zavládli všade vo stvorení. V nebi to tak už je a má tak byť aj na zemi. Ak to ľudia pochopia a zrealizujú, budú sa mať i na zemi tak, ako rajských záhradách.

Ak to ale nepochopia a zostanú natrvalo uväznení v malej a nedokonalej vôli ich vlastného „ja“, budú sa topiť v tisícorakých problémoch a nakoniec sa v nich i celkom utopia.