O mnohorakosti života…

Existujú veci, ktoré sú schopné zmeniť náš pohľad na život. Možno mnohí z vás videli drastické video obetí ostreľovania Luhanska, v ktorom prechádza kamera od jedného mŕtveho k druhému. Obete ležia na ulici, sú zakryté, avšak ako sa kamera priblíži je plachta odhrnutá. A divák vidí bežných civilov, obyčajných chodcov na ulici znetvorených črepinami tak, že v mnohých prípadoch musí odvrátiť zrak. Niečo tak hrozného som doposiaľ vo svojom živote ešte nevidel.

Z tohto zážitku som bol dlho otrasený a stále som to mal pred očami. A keď som potom, po nejakej chvíli išiel na internet tak, ako to bežne robím, keď som išiel na facebook či na hocijakú inú stránku, všetko sa mi zrazu zdalo byť neuveriteľne banálne, povrchné, plytké a prázdne. Zdalo sa mi doslova neuveriteľné, ako sa ľudia môžu baviť, smiať a zaujímať o tisícoraké bezvýznamnosti, keď je možné, aby sa na svete dialo niečo takéhoto.

Možno si teraz poviete, že predsa len nech už sa stane čokoľvek, život sa nezastaví a ide ďalej. Áno, život ide síce ďalej, ale v mysliacom človeku nevyhnutne vyvstane otázka, aký je to vlastne život? Aký je jeho smer, aké sú jeho hodnoty a aká je jeho hĺbka, ak môže v ktorejkoľvek časti sveta priniesť niečo tak mimoriadne a neľudsky surového?

A navyše sa to už ani nedeje na nejakom vzdialenom konci sveta s inou kultúrou a temperamentom, ale tu u nás, v našom európskom priestore, kde vládnu približne rovnaké kultúrne, ekonomické, spoločenské a politické pomery.

Každý z nás by si preto mal uvedomiť že to, čo sa deje na Ukrajine je vyhroteným dôsledkom hodnôt, podstaty a princípov fungovania práve toho spoločenského systému, v ktorom v súčasnosti žijeme. Vo vyhrotenej podobe sa tu prejavuje zvrátenosť princípov, ktoré táto spoločnosť uznáva.

Za povrchnosťou, plytkosťou a prázdnotou každodenného života väčšiny ľudí hrá finančná elita sveta krvavé šachové partie s osudmi celých národov. Politici a vlády väčšiny štátov sú totiž iba figúrkami, ktorými hýbe niekto iný. Sú iba bábkami, ktoré vykonávajú vôľu niekoho iného, majúc z toho samozrejme výrazný osobný profit. Plebsu treba dať jeho chlieb a hry a my si potom môžeme nerušene za ich chrbtami rozdeľovať a panovať, to je princíp na základe ktorého to všetko funguje.

Prečo to ale môže práve takto fungovať a prečo tomu, že to takto funguje nebudú mnohí ľudia veriť, aj keď sa im o tom otvorene povie? A prečo už vôbec nebudú súhlasiť s tým, že práve oni sami svojim postojom k životu sú za to vinní? Že v skutočnosti práve oni sami svojim prázdnym a povrchným prístupom k životu bez vyšších hodnôt môžu za všetko to zlé?

Chlieb a hry! To sú hodnoty, ktoré vždy uznávala väčšina ľudí tohto sveta. Chlieb a hry alebo inak povedané mať a užívať si. To je to jediné čo ľudí zaujíma. To „mať“ znamená čo možno najvyšší štandard hmotného zabezpečenia a do toho „užívania si“ sa dá zahrnúť čo možno najefektívnejšie využitie nadobudnutých prostriedkov pre svoj vlastný prospech a pre svoje vlastné potešenie.

Štandardný človek tejto planéty je plne a bezo zvyšku ponorený do „hodnôt“ obsiahnutých v slovách chlieb a hry. Nič hlbšieho pre neho neexistuje. Nie je vôbec ochotný pripustiť, že život by mohol mať aj nejaký hlbší zmysel a nejakú hlbšiu hodnotu.

No a mocní, tí skutoční mocní tohto sveta, prostredníctvom im slúžiacich médií i prostredníctvom nastavenia celkového fungovania spoločnosti podporujú a živia takýto druh duševnej degradácie širokých más, pretože práve takýmto spôsobom duševne zdegradované masy je možné ľahko ovládať. Preto môžu manipulatívne prinútiť celé národy, aby znevažovali a znenávideli tých, ktorí im chcú skutočne dobre a aby uctievali a oslavovali tých, ktorí ich zapredali. Je im možné presvedčiť verejnú mienku sveta, že agresor je mierotvorca a že ten, čo háji svoje záujmy je agresor.

V dnešnom svete konzumným spôsobom života duševne zdegenerovaných ľudí je možné verejnej mienke nahovoriť, že biela je čierna a čierna biela. Ľudia tomu ľahko uveria, keď sa o tom bude hovoriť v televízii a písať v novinách. Väčšina z nich je tak vmanipulovaná do falošnej reality, ktorej veria bez toho, že by veci sami skúmali. Na to im predsa nezostáva čas, pretože sú plne zamestnaní a vyťažení svojim mať a užívať si.

Ľuďmi sa manipuluje, lebo dávajú sebou manipulovať a za ich chrbtami prebiehajú zákerné mocenské hry, v ktorých nič neznamenajú ani tragédie a zbedačenie celých národov. Akýkoľvek zločin je totiž možné ľahko ospravedlniť, pretože zhlúpnuté masy zhltnú úplne všetko.

A práve táto zhubná duševná degradácia más umožňuje mocným tohto sveta konať pred očami verejnosti veci čoraz arogantnejšie a bezohľadnejšie. Ba dokonca je možné tieto hlúpe ovce pomaly hnať k novej svetovej vojne, v ktorej sa ako vo veľkom divadle budú navzájom zabíjať pred očami mocných.

A toto všetko sa dá uskutočniť iba preto, že s ľuďmi si je možné pre ich nesmiernu duševnú povrchnosť robiť čokoľvek. Pretože pre svoju túžbu mať a užiť si stratili schopnosť samostatne myslieť. Pretože stratili zmysel pre vyššie hodnoty ako je česť, spravodlivosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, dobrosrdečnosť a skromnosť. Pretože sa z nich stali egoisti, mysliaci len na svoj vlastný chlieb a svoju vlastné užívanie si.

My sami sme vinní za všetko zlé, čo sa deje vo svete! My, obyčajní ľudia, ktorí sme v povrchnosti vlastného upriamenia sa iba na svoj „chlieb a hry“ dali voľný priestor temným silám, jednajúcim za našimi chrbtami. Lebo za to, že sa my ešte máme dobre alebo aspoň znesiteľne blahosklonne dovoľujeme, aby boli iní vraždení, zdieraní, ožobračovaní a vykorisťovaní.

Ale vedzme, že to donekonečna nepôjde tak, ako to išlo doposiaľ. Hrôzy, zabíjanie a utrpenie, doteraz od nás vzdialené na opačnom konci sveta prídu pomaly do našej blízkosti a nakoniec aj ku nám samotným. Prídu ku nám za našu prázdnotu a povrchnosť, ktorá v zaujatí vlastným egoizmom nemala záujem odporovať zločinnému systému pokiaľ sme my sami mali dostatok a pokiaľ utrpenie bolo spôsobované iba tým druhým. Musí to jednoducho všetko nakoniec prísť aj ku nám, pretože nepochopiteľná nenásytnosť túžby finančnej elity sveta po moci, po podrobovaní si a zotročovaní národov siahne nakoniec aj na nás samotných.

Čo tu môže pomôcť? Jedine to, aby sme sa znovu stali ľuďmi! Ľuďmi, ktorí sa nedajú oklamať tvrdeniami, že čierna je biela iba preto, že sú tej mienky takzvané autority v televízii, či v novinách. Ľuďmi, ktorí sa odvrátia od plytkosti konzumného spôsobu života, do ktorého sme boli cielene vmanipulovaní.

Bariérou voči našej duševnej dehonestácii je náš opätovný príklon k skutočným hodnotám pravej ľudskosti ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, dobrosrdečnosť, skromnosť a jednoduchosť.

Je samozrejmé, že bude veľmi ťažké prekonať spoločenskou klímou nastolenú, vedome udržiavanú a živenú duševnú degradáciu, ale jedine toto je cesta, ako je možné vzopnúť sa „hodnotám“ konzumného života a nenechať so sebou nedôstojne manipulovať. Jedine toto je cesta, ako pochopiť čo sa skrýva za utrpením vo svete, cesta ako sa proti nemu a jeho strojcom postaviť a ako zamedziť tomu, že sa nakoniec toto utrpenie dotkne nás samotných a našich najbližších. Lebo svet už jednoducho ďalej nesmie byť takým, ako bol doposiaľ. Už sa totiž na to nie je možné ďalej ľahostajne dívať!